HonestLife

Prológ
Bolo to viac než priateľstvo, bola to neuveriteľná súhra našich duší. Ladne sa k sebe prisali, zatancovali si krátky tanec v priestore medzi nami, odtrhli sa a znovu sa túžili dotknúť. Tak ako sme sa túžili dotknúť my.

Kráčam po ulici, počujem klopkanie mojich opätkov, v ušiach mi jemne hrá obľúbená hudba. Je mi fajn, je mi výborne, cítim sa šťastná. Zdalo sa mi to alebo som sa naozaj pred chvíľou usmiala, že zase uvažujem nahlas? Som šťastná, lebo mám človeka, ktorý vo mne vyvoláva neutíchajúci smiech. Tvár mi oveje jarný májový vánok, ktorý mi rozfúka dlhé vlasy do všetkých strán. Topánkou stúpim na kamenistý povrch a viem, že som na správnom mieste. Som pred JEHO domom. Odopnem si slúchadlá z mobilu a vytočím číslo. Pár krát to zazvoní a ja viem, že tu počkám ešte zopár minút. Slnko mi páli na čierne legíny a chvíľa čakania mi prestane prekážať. Počujem štrngot kľúčov a biele dvere sa otvárajú. Vidím ho, keď ma zbadá usmeje sa. Tiež je rád, že ma vidí.
„Ahoj,“ opätujem mu úsmev.
Vtisnem mu letmý bozk na pery a kráčam hore po schodoch.
Neznášam tie situácie vo výťahu. Stojíte tam so susedom alebo susedkou, snažíte sa vyhýbavo pozerať dolu alebo na dvere výťahu a rátate do sto, kým sa výťah zastaví a konečne vystúpite na vaše poschodie. Vystúpite z tejto trápnej situácie.
„Čau.. te ,“ pozdraví sa tmavovláska s úsmevom.
„Ahoj,“ odzdraví sa ON, tiež sa usmeje.
„Čau,“ odzdravím sa zo slušnosti, toto dievča mi ale vôbec nepripadá sympatické.
„Ešte raz som sa ti chcela poďakovať za pomoc s tým počítačom, bez teba by som to nezvládla.“
„To je v poriadku, bola to maličkosť,“ odpovie jej.
„Musíme to nejako vyrovnať,“ usmieva sa dievča so zvodným úsmevom.
Zdalo sa mi to alebo s ním naozaj práve flirtovala? Haló, ja som tu. Vyzerám ako jeho hluchonemá sestra?
„Hh,“ je jediné čo počujem vychádzať z JEHO úst.
„Tak sa maj, a nabudúce skús neotvárať odkazy s arabskými znakmi.“
Dievča sa až trochu príliš nasilu zasmeje : „keď ku mne budeš chodiť za každým opravovať počítač, tak ich asi začnem vyhľadávať,“ žmurkne a dvere výťahu sa zatvoria.
Stojím tam bez možnosti vydať zo seba čo i len slovo. Jemne sa usmeje:
„ Sabina, z tretieho, minule som jej opravoval počítač.“
„Minule som jej opravoval počítač ,“ opakujem po ňom s najväčšou iróniou akou dokážem. Vie, že naozaj nežiarlim a za pár sekúnd obaja vybuchneme od smiechu.
„Ty snáď žiarliš?“ na tvári mu vidím, že chce počuť kladnú odpoveď. Tiež si uvedomuje, že budem klamať.
„Nie,“ do široka sa usmejem a žmurknem ako suseda z tretieho.

Otvára mi ťažké drevené dvere a ja vstupujem na lesklé snehovo biele kachličky. Vyzujem si moje trpasličie 36-tky a nasledujem ho. Prechádzame kuchyňou, prstami jemne prejdem po kuchynskej linke a pod bruškami cítim jej hladkosť. Pred sebou vidím iba jeho vysokú postavu a pekne tvarovaný zadok. Zrazu vstupujem do miestnosti osvetlenej poslednými oranžovými lúčmi slnka.
Aj keď som tu ešte nikdy nebola, cítim sa príjemne, slnko láska izbu svojím teplým svetlom. Sadám si na posteľ a v bruchu mi jemne začnú hrať motýliky. Áno priznávam, som trochu nervózna. Som trochu dosť nervózna.
„Dáš si niečo piť?“ vytrhne ma JEHO hlas s myšlienok.
„Voda bude fajn, “ poďakujem a ostávam v izbe sama. Mám chvíľu času si tu všetko prezrieť. Vstávam z postele a na poličkách vidím jeho fotky, keď bol malý chlapec, rôzne suveníry z dovoleniek a krásnu labuť, vyrobenú z papiera.
„Tú, som dostal na kamarátovej svadbe,“ položí pohár na stôl a podíde bližšie ku mne.
„Je úchvatná,“ pošepnem skôr pre seba ako pre neho.
„Keď som bol na tej svadbe, každý jeden člen dostal takúto labuť a …“ započúvam sa do príbehu s jeho úžasne upokojujúcim hlasom. Raz hovorí on a raz  ja. Rozpráva mi príbehy, na ktorých sa ešte dlho spolu smejeme. Čas s ním beží neuveriteľne rýchlo. Slnko zapadlo a teplý májový deň schladil nočný vzduch. Výjdem na balkón a na pokožke pocítim jemné zimomriavky. Je to krásne jemná reakcia s mojou rozhorúčenou pokožkou. Nakuknem dnu a na posteli uvidím rozložené prádlo na spanie. Teším sa, som vlastne rada, spoločný čas sme si užili, ale mám istú pochybnosť či robím správnu vec.
„Poď dnu, lebo mi tu zamrzneš,“ pocítim jeho ruky na bokoch ako si ma tesne tisnú k sebe. Objíma ma zo zadu a spolu pozeráme na nočnú oblohu.
„Aké patetické, pozeráme v objatí na hviezdy jak v telenovelách,“ poviem s ľahkosťou. Viem, že tu každú myšlienku, ktorú mám, môžem povedať nahlas. Tu sa nestretne s odporom, iba s porozumením a vtipom.
Pomaly si ma otáča k sebe a na perách pocítim dotyk jeho pier. Najprv sa len jemne dotknú a na sekundu oddelia. Potom sa k sebe priblížia rýchlejšie, s väčšou dávkou vášne. Rukou na mojom chrbte si ma pritiahne bližšie a moje prsty sa mu zamotajú do vlasov. Po niekoľkých sekundách sa od seba odtrhneme, aj na to potrebujem veľa síl. Obaja však vieme, že chceme od seba oveľa viac. Spolu sa vrátime späť do izby.

„Nepozeraj sa a otoč sa!“ poviem so smiechom v hlase, a snažím sa tváriť vážne.
Zakryje si oči rukami a medzi prstami si urobí malé miesto, cez ktoré vidí.
„Nebude takto žiadne prekvapenie,“ poviem a dvihnem varovný prstom.
Keď sa naozaj otočí, prezlečiem sa do obľúbeného pyžama, ktoré sme boli pred pár týždňami spolu kupovať. Obrovský oranžový Garfield si prstami rozťahuje úsmev. Zaujímavá symbolika. Spolu vyberieme film, nejakú príjemnú komédiu. Obaja vieme, že z filmu veľa vidieť nebudeme, ale snažíme sa tváriť aspoň v niektorých veciach zdržanlivo. Film beží a ja sa naozaj trochu zapozerám do deja, až kým nepocítim jeho horúci dych pri krku. Tá bezprostredná vzdialenosť medzi nami mi spôsobuje ďalšie zimomriavky. Vo vnútri cítim bubnovať hormóny, telo sa jemne chveje a na názov filmu som dávno zabudla. Na vonkajšok však pôsobím vyrovnane. Aspoň dúfam.
Rukou sa mi dotkne brady a hlavu mi pootočí k sebe. Z posledných síl sa snažím udržať a neurobiť nič, len čakať. Čakanie mi spôsobuje tie najkrajšie muky v živote.

Zrýchli sa mi dych a ja viem, že keď ma znovu pobozká, už nedokážem povedať nie. Tento boj nedokážem vyhrať, hoci štipka vo mne sa ešte stále nevzdala nádeje. Niečo vo mne sa búri a chce premôcť tú túžbu. Chcem odolať. Ale oveľa viac chcem podľahnúť. Z mojich úst sa vyderie tichý vzdych a poddávam sa mu. Naše pery sa spoja a bozkávame sa s takou dávkou vášne, ako sme to chceli už dávno. Pár minút sa láskame a moje tričko končí na zemi. Končekmi prstov sa dotýka môjho krku a mučivo pomaly mi posúva ramienko podprsenky dole. Neviem či má tento muž dokonalý odhad, ale hneď poznal čo ma vzrušuje najviac. Bozkáva mi krk, rameno, a keď započujem identické puknutie podprsenky, viem že na jeho posteli zostanem ležať polonahá. Nezmôžem sa na nič, na žiadny protest, na žiadne otázky. Berie si ma úplne celú, berie si čo chce  a kedy chce. V hlave už nemám žiadne myšlienky, len sa odovzdávam nespútanému pocitu vo svojom vnútri.

Ležím nahá a on vedľa mňa. Cítim ako vzdychá od vzrušenia. Rukou prechádza po mojich prsiach a pocítim ako sa ku mne prisaje a jemne ma hryzie. Aspoň chvíľu sa snažím byť pokojnejšia a zahryznem si do pery. Vidím na ňom, že vo mne chce rozpútať tú vášeň, o ktorej vie, že vo mne je. Rukou sa pomaly posúva nižšie až sa dostane presne tam. Panva sa mi inštinktívne prehne dopredu, chcem viac, viac, oveľa viac. On však stuhne, čaká. Priblíži sa ku mne, jemne ma pobozká na ucho. „ Chceš to?“ Nedokážem vnímať, nedokážem odporovať. „Áno.“ „Nepočul som, povedz to nahlas.“ Aj moje posledné kúsky síl odporov zmizli. „Chcem to, chcem teba.“ „Popros!“ V tom momente sa mi vráti energia, nie, nikto ma nezlomí. „Nikdy.“ dodávam s úškrnom. Surovo ma chytí za stehno, otočí a celou silou plesne po zadku. Pocítim ako mi na ňom zostáva štipľavý odtlačok jeho ruky. „Popros!“ zvýši hlas a cítim ako sa v ňom napínajú svaly. Rýchlo si preložím nohu cez jeho panvu a ani si nevšimne a sedím na ňom. „Trochu si ma podcenil, povedala som, že sa nikdy nevzdávam.“ V momente pocítim jeho prsty v lone a nedokážem robiť nič len otvoriť ústa a vzdychať znovu a znovu. Moje vyrovnané dýchanie úplne kolabuje. Zhodí ma späť na posteľ a v tme noci vidím ako mu hlava jemne klesá pod moje brucho. A zrazu to pocítim. Mokrým jazykom prechádza hore dolu. Moje nechty sa zaboria do postele. Cíti ako krásne to so mnou lomcuje a tak zrýchľuje. Keď sa moje vzdychy zrýchlia na maximum a pocítim nával výbuchu vo svojom tele, je dokonale spokojný. Mne ešte chvíľu trvá, kým sa spamätám a moje telo sa prestane chvieť. Ľahne si vedľa mňa a pýta sa ma ako sa mi to páčilo. „Nikto mi to nikdy neurobil ako ty.“ Moja odpoveď mu pohladila ego a ja mu pohladím niečo iné. Dvihnem sa na kolená a sadnem si na neho. Najprv ho pobozkám a jemne mu hryziem do pery. Potom mu otočím hlavu na bok a jazykom prejdem po pekne risovanej sánke. Bozkávam mu krk, občas ho pohryziem, jazykom sa túlam po jeho tele, pobozkám hruď, hľadím ju rukami. Milujem jeho krásne ramená. Jemne do nich zaborím svoje nechty a on slastne vzdychne. Jazykom zakrúžim okolo jeho pupku a vlhkými bozkami prechádzam dole. Cítim aký je vzrušený. Pevne mu penis chytím do ruky, prejdem jazykom z dola hore. Zastavím sa na špičke, ktorú jemne sajem. Hlava sa mi začne pohybovať hore a dole, čím viac zrýchľujem ja, tým viac sa mu zrýchľuje dych. Jazykom zakrúžim dokola, viem, že to tak miluje. Bozkami opuchnutými perami jemne klesám nižšie. Viem, že aj tieto dve miesta si zaslúžia poláskať. Jemne ich vcucnem, sú vo vnútri mojich úst. Počujem, aké príjemné to pre neho je. Pocítim ruku vo vlasoch, zahrabne sa v nich obtočí si ich okolo ruky a silou ma vytiahne hore. Posadí si ma na seba, ja rozkročím čo najviac nohy a v momente, keď do mňa vnikne sa zo mňa vyderie hlasný vzdych. V mojich útrobách je vlhko, cítim to a on to cíti tiež. Počká kým si zvyknem, drží  ma za stehná a moje telo stúpa a klesá. Znovu a znovu. Keď už nevydrží dlhšie čakať pocítim ako sa pevne chytí mojich bokov, strhne ma na seba a začne ma milovať šialene, nespútane. Cítim vášeň všade medzi nami a nedokážem sa brániť. Vniká do mňa tvrdo a hlboko, ale som tak rozvášnená, že necítim bolesť, len slasť, nekonečnú slasť. Keď mi skončí v tele druhý výbuch, mám pocit, že nevládzem, ale on nemá dosť. Prehodí ma na posteľ a ja si aspoň na moment oddýchnem, keď ležím. Chytí mi nohu pri členku a dvihne vysoko. Pobozká ma na lýtku, na kolene, na vnútornej strane stehna. Zrazu je opäť vo mne. Jednu nohu mám opretú o jeho plece a druhá je dole skrčená. Chytím sa mu za ten krásne guľatý zadok. Dvihne obidve moje nohy a vniká stále hlbšie a hlbšie. Jeho dych sa stále zrýchľuje a ja viem, že za chvíľku to príde. V poslednej minúte, keď ešte mám sily ho odtlačím, padne na posteľ a ústami sa k nemu priblížim. Otvorím ich a počujem ako dosiahol vrchol. Cítim to vo vnútri úst, vidím to na očiach, ale najkrajšie je to zvonenie v ušiach. Po chvíľke ležím vedľa neho, obaja nahí, zahalení tmou, krásne unavení. „Prečo si to urobila?“ počujem s úsmevom v jeho hlase. „Aby si len tak ľahko nezabudol.“ Zaspávame vedľa seba, naše telá sa poznajú a je nám to úplne prirodzené. Moja posledná myšlienka, pred tým ako upadnem do hlbokého spánku je   – áno bejby, už budeš chcieť byť len môj.