HonestLife

Ten pocit, keď sedíte v krčme. V nejakej zasratej zafajčenej diere a ľudia okolo vás rozprávajú. Nesnažíte sa počúvať  a už sa nesnažíte ani rozumieť. Len sedíte a všetky slová sa vám zlievajú do jedného hluku. Občas sa usmejete na telefón alebo si dáte glg nápoja, aby ste nevyzerali tak úboho a sám. Pozeráte na mobil a tvárite sa šťastne, že hoci sedíte dnes sám, na sociálnych sieťach ste veľmi veľmi obľúbený. Zasratá pretvárka. Aj by ste šli domov, ale aj tam ste rovnako sám ako v tomto bare s týmito cudzincami. Tak načo? A keď sa život snaží zlomiť vaše šťastie, ide to ľahko. Veď to poznáte. A tak vaša jediná radosť, ten malinký plamienok, ktorý zhasína ako v dažďových pralesoch pri odpornej vlhkosti vzduchu, to šťastie zmizlo niekam do piče. A vás.. vás to jednoducho prestalo trápiť. Lebo vás už nebaví hľadať oheň a rozdúchavať plameň, pri každom pošmyknutí znovu a znovu. Kolobeh, nezmyselný kolobeh. A tak sa nato vyseriete. Raz a navždy. Začnete chodiť medzi ľuďmi a už je vám úplne jedno čo hovoria, koľko vychlascú a ako odporne páchnu. Je to ok, všetko je predsa v poriadku. Lebo vy to už máte dávno na háku.
Nejaký týpek nervózne vráža do automatu a všetci sa smejú, lebo sú posilnení tým démonom, ktorý z každého urobí (ne)priateľa na život a na smrť. Ľudia sa ďalej smejú a vo vzduchu cítiť marihuanu. A vy ste osamelý človek, len preto, lebo nepijete. Hej alkohol, diabolský kamarát, zahrej naše duše nádejou, zatvor naše oči pred bolesťou a napni naše svaly. Ostatní to majú radi, ale ja nepijem. Viem, že to ľudia nepochopia. Viem, že ma ľudia nepochopia. Ani za triezva, ani keby som sa opila. Tik tak. Pol noc odbila, ale nič sa nemení. Ľudia sú rovnakí každým dňom. Rovnako hlúpi. Pijú, aby zabudli, ale fotia sa, aby si spomenuli. (Ne)priateľ môj, logiku v tom nehľadaj. Chcú len spomienky, keď na chvíľu zabudnú na problémy a cítia sa šťastní. Chvíľu. Ja sa však chcem opiť z reality. Je predsa tak pálivá ako aj alkohol. Nie, blbosť. Páli oveľa viac a s trvalou opicou. Tento život, kde sa neustále všetko točí dokola, ako v noci naša hlava, a život, kde sa ti z ľudí prevracia žalúdok každý deň. A aj to, že jediný človek, ktorý si k vám sadne, to urobí len preto, lebo si chce dobiť baterku na mobile a práve pri vás je zástrčka, alebo to, že aj ten posledný úbožiak, čo celý večer sedel sám, už odišiel. Aj to vám pripomína.. seba. On je človek, on je človek, ja som človek, on je človek. Trápne frašky, poľutovaniahodné bytosti. Pf, prekvapenie. Mám to u prdele.