HonestLife

Bol štvrtok. Pre neho dnes posledný deň v práci. Čakalo ho zopár voľných dní, kedy mohol robiť, čo potreboval. Keby sa ho niekto spýtal, nikdy by netvrdil, že prácu u poisťovákov vyslovene neznáša. Dni, keď sedel za stolom a spracovával údaje, nahadzoval ich do systému, mal radšej, ako tie, keď sa musel s niekým vykecávať. Igor nebol práve spoločenský typ, ale nebolo pravdou, že nemal rád ľudí. Mal ich rád však inak ako bežne človek môže mať. V práci sa o ňom šuškalo, že je akýsi čudák, možno homosexuál. No spôsob, akým dokázal sledovať ženské telo prezrádzalo, že to najskôr budú len závistlivé fámy. Bol zodpovedný zamestnanec, perfekcionista, ktorému neušiel najmenší detail. Práve z tohto dôvodu sa stal šéfovou pravou rukou za krátku dobu. Pravdupovediac, za pár mesiacov. Často sa vo firme ozývalo „daj to skontrolovať Igorovi“. Možno pre to niektorým kolegom nebol najsympatickejší. Mal zvláštne chladný pohľad, taký pokojný, vyrovnaný výraz, až vám z toho behal mráz po chrbte. A keby len po chrbte.. Vzápätí sa však usmial a všetko sa rozplynulo. Vždy však mal cit na módu, preto k nemu inklinovali najmä ženy, ktoré sa milovali pekne obliekať.
Andrea sa často cítila ako výstavný kúsok. Chlapi od puberty sledovali jej vyvinuté telo, nádherné veľké zelené oči a husté blond vlasy. Bola ten typ ženy, za ktorou sa otočí takmer každý chlap. S nenávisťou v očiach aj veľa žien. Dokonalá porcelánová pleť bez najmenšej chybičky pôsobila tak kráľovsky. Keď sa jej nedarilo dokázala tak rozkošne zvraštiť nos ako malé dieťa,  keď sa durdí. Ambície jej však znemožnili mať ideálny vzťah a rodinu. A po poslednej skúsenosti zistila, že mužská žiarlivosť ju nenormálne vytáča.

Na pozdrav zakývala Igorovi.
„Už odchádzaš?“ zvolala cez pár stolov.
Igor sa len jemne pousmial a naznačil hlavou na znak kladnej odpovede. Potom sa rozhodol, že predsa len podíde bližšie k jej pracovnému stolu a prehodí pár viet.
„Ty máš, ale nenormálne dobrý ten kabát,“ zvolala Andrea nadšene. Nebola vôbec jediná žena, ktorá milovala Igorovu módu. Vždy bol upravený, dokonalý,  jednoduché farebné kombinácie mu dodávali čistotu.
„Ďakujem,“ bola jeho stručná odpoveď.
„Kde si ho zohnal?“ opýtala sa s nedočkavými očami.
Igor chvíľu zaváhal. Pozrel na ňu tým svojím hlbokým pohľadom. „.. ušil som si ho.“ Nechcel vzbudzovať veľké emócie medzi kolegami. Každý by za ním chodil a nechával si šiť oblečenie a to on nemal za potrebu. Pre seba šil s vášňou, ale nikdy na tom nechcel zbohatnúť. A vlastne..akoby aj mohol.
„Ušil?!“ zvýskla Andrea.
„Ššš,“ karhajúco ju utišoval.
„ Nikdy si sa s tým nepochválil. Veď ty si hotový talent. Vedieť, že so mnou pracuje druhý Yves Laurent, nechám si niečo ušiť.. na mieru, prosím, “ bezstarostne sa zasmiala.
„Na mieru.. to áno,“ povedal Igor s tým pokojným úsmevom na tvári, „žuvačku?“ ponúkol sa s balíčkom v ruke.
„Nie ďakujem, mám svoje,“ slušne odmietla.
„Dobre, musím ísť, uvidíme sa.. budúci týždeň.“
„Ahoj Igor, dávaj na seba pozor.“
„Aj ty na seba, Andrea.. aj ty na seba.“
„A ten kožák.. ten máš nádherný.“
Igor na ňu žmurkol a zmizol vo dverách.

Doma si otvoril fľašu kvalitného vína, nalial si jeden pohárik ako zvyčajne a vychutnával si každý hlt. Rád sa takto upokojil pred prácou. Pred druhou prácou. Pre tou, ktorú mal radšej ako prácu poisťovacieho agenta. Vošiel do spálne do svojho šatníka. Zhlboka sa nadýchol. Miloval túto vôňu. Prstami pohladil najnovšie prírastky do jeho módneho srdca. Keby mohol, tie najdokonalejšie kúsky by pokojne vyložil do vitríny a obdivoval ich celý deň. Ale každý kúsok bol istým spôsobom dokonalý, špecifický svojím príbehom.
Až sa musel pousmiať pri dotyku s tmavohnedým kožákom. Priblížil sa k nemu tvárou veľmi pomaly. Zhlboka sa opäť nadýchol. Jemne kabát odokryl a pri zátylku zazrel vyryté S.
Model Sofia. Ten mal obzvlášť rád. Nedobytná Sofia, ach. Ladne sa doň obliekol a mohol ísť.
Kráčal tmavým parkoviskom trúc si skrehnuté ruky o seba. Nemal rád zimu, znemožňovala mu efektívne pracovať. Vytiahol krabičku cigariet a zapálil si. Vedel, že má ešte pár minút čas. Odchádzala vždy posledná. Šéf jej po poslednej afére nechal kód od celej firmy a s väčšou zodpovednosťou a kontrolou nad pracovníkmi, dostávala vyšší plat. Aspoň takto to prezentovali ostatným. Odhodil dofajčenú cigaretu a odpľul si na zem. Nemal rád tú chuť po nich. Vytiahol balíček žuvačiek. S chuťou dve rozžul. A vtedy ju zbadal. Lúčila sa s upratovačkou. Naťukala kód a kráčala v elegantnom červenom kabáte ku svojmu autu. Jej dokonalú pleť osvecoval len pútač z reklamy. Ach Andrea, dnes večer budeš na mne. Cítil stúpajúce vzrušenie v nohaviciach. Miloval ten adrenalín, ktorý sa v ňom prebúdzal s blížiacou sa akciou.

„Igor?“ preľaknuto sa spýtala Andrea, „ježiš, zľakla som sa sa,“ dodala s úľavou v hlase.
„Čo tu robíš, prosím ťa? Nešiel si už domov?“ spýtala sa so záujmom.
„Šiel.“
„Tak?“
„Vrátil som sa.“
„..prečo?“ spýtala sa znepokojene, „ tvoj výkaz práce bol v poriadku, pokojne môžeš ísť domov.“
„Neprišiel som pre prácu.“
„A prečo teda?“
Pristúpil k nej bližšie, „máš takú nádhernú, dokonalú pokožku..“ pohladil ju úplne vzrušený chrbtom ruky po líci, „ach Andrea, budeš krásny kúsok do mojej zbierky.“