HonestLife

„Áno, áno, už som na ceste,“ klamem šéfke.
Telefón v jednej ruke, sukňa niekde pri kolenách a o tom kde mám tú sexi pracovnú čiernu podprsenku nemám ani zdania. Dnes máme rokovanie so zahraničnými klientmi a ja musím zažiariť.
„Mia, pán Bortoun tu bude za pól hodinu, ja v tvojom záujme dúfam, že to stihneš.“
Bla, bla, bla, ty hnusná stíhačka. Možno keby si ma konečne prestala komandovať a vyvolávať každých päť minút stihla by som to oveľa lepšie.
„Nebojte sa pani Blacková, budem tam, spoľahnite sa.“
„Ánoo,“ lahodne mi výjde z úst. Vylovila som moju čiernu podprsenku niekde za posteľou. Viem, že každý deň hovorím, že zajtra upracem, ale ZAJTRA už naozaj musím.
„Všetko v poriadku?“ do riti, šéfka ma stále počuje?
„Samozrejme, viete.. ehm.. uvoľnila sa cesta a konečne som sa dostala zo zápchy.“
„Zo zápchy? Ja ťa čakám a ty trčíš niekde v zápche? Čo si o sebe myslíš? Hovorila som ti, aby si vyrazila skôr, aby sme predišli takýmto nepríjemnostiam.“
Zo zápchy. Tebe by som najradšej hodila aspoň tri preháňadlá do kávy, aby si zápchou nikdy nemusela trpieť. Krava!
„Nebojte sa pani Blacková, všetko je v poriadku, hneď som tam!“ Skladám slúchadlo, hoci viem, že minimálne ďalších pár minút bude moja neurotická šéfka vykrikovať a poháda sa s každým, kto jej príde do cesty. Neviem či by som nemala varovať Mattyho, aby sa vyhýbal dračej kancelárií. Pííp, pííp…
„ Mojko, deje sa niečo?“ zdvihne s príjemnou náladou ako vždy.
„Ahoj Matty, volám ti len preto, že dračica bude ďalšiu pol hodinu chrliť oheň, tak sa jej skús vyhnúť..“
„Mia, zase si ju niečím vytočila? Počúvaj dievča, keď sa nepozbieraš vyhodí ťa.“
„Hovoríš mi akoby som to nevedela, veď ma poznáš. Kým sa ráno dostanem z postele chvíľu mi to trvá.“
„Keby si si nemusela kvôli Daveovi každé ráno robiť depiláciu bikín stíhala by si, cmuk.“
Ešte som svojmu najlepšiemu priateľovi nepovedala o tom, že sme to definitívne ukončili, Matty verí na pauzy a na druhé šance. Vždy som tvrdila, že sa zbytočne zaťažuje nadprirodzenými javmi.
„Áno viem, už idem.“
„Dobre zlatko, čakám ťa… a nezabúdaj, aj keby ťa tá stará ropucha vyrazila, odchádzam aj ja a odovzdáme sa osudu a nášmu snu, založíme si náš Beauty salon your desires.“
Stará ako stará. Pani Blacková mala svoje roky, ale postavu si udržiavala a s jej dokonalým make-upom a na mieru šitými šatami by jej nikto skutočný vek netipoval.
„Vidíme sa, pá.“
Vbehla som do kúpeľne, uhladila si vlasy a cestou ako som zatvárala dvere a nešikovne si obmotávala šatku okolo krku,  som prehltla kúsok hrianky. Keby mi niekto povedal, že budem vlastniť všetok čas na svete, tak ho vysmejem, že aj tak nebudem stíhať.

Sedím v aute, trúbim ako o život a pri chvíľkových pocitoch ľahostajnosti si narúžujem pery a oči pretriem maskarou. Do spätného zrkadielka našpúlim pery a chlap čo sedí vedľa v nablýskanom športiaku pokrúti hlavou a posmešne nadvihne obočie. Najradšej by som vztýčila prst, ale autá sa práve pohýnajú a nechcem riskovať pol hodinovú prednášku vodiča v aute za mnou o tom, že spomaľujem celú premávku. Zaraďujem rýchlosť a auto sa pohýna. Z rádia ma opantáva Avicii .. „Hej sestra, zaujímalo by ma, či stále veríš na lásku..“  No Tim.. ani neviem. Na chvíľočku sa ponorím do svojich spomienok. Nebolo to tak dávno, keď ma držal v náručí a sľuboval lásku až za hrob. Vydržalo mu to možno tak za zastávku metra. Všade, kde boli domy, kde bývali krásne mladé ženy mal priveľa povinností s opravovaním počítačov. Sama na sebe sa zasmejem. Ako ľahko ma dokázal odbiť odpoveďami typu „Pomáhal som jej zohnať osemjadrový procesor,“ alebo „menil som v tej starej bedni grafickú kartu,“ alebo to proste zahral na ženskú počítačovú nedokonalosť „vieš zlatko, niektoré nevedia ani kde majú stlačiť gombík zapínania.“ On ich „gombíky zapínania“ našiel veľmi rýchlo. Zvláštne je, že mi to nedoplo skôr. Dnes tomu nerozumiem, vtedy som hltala každé slovo, ktoré mi povedal. Nebolo ti čudné, že všetky počítače v okolí piatich blokov sa pokazili práve podvečer? okríkne ma podvedomie. Je asi zbytočné nad tým uvažovať. Keby chcel, podvádzal by ma aj cez deň. Tie jeho pipky jak keby nič iné nerobili, len čakali s rozkročenými nohami, aby mu ponúkli svoj “počítač“. Jessica, Rebeca, Vanessa, Brenda.. to sú tie, o ktorých viem, ale pri poslednej hádke mi povedal, že to robil niekoľko rokov a vraj s každou, ktorá sa mu “šuchla“ pri nohách. Neviem či išlo o to, aby mi ublížil alebo ho hrýzlo svedomie. Potom čo som sa rozhodla navždy skončiť s tým kolotočom sa mi priznal, že aj keď bol s kýmkoľvek vždy miloval iba mňa. Tak naozaj. Boli sme spolu štyri roky a boli sme naozaj zaľúbení. Viem to. Vieš to? A si si istá? opäť ma hryzie chrobák v hlave. Musí to tak byť. Musím tomu veriť, pretože ak by som sa mýlila a celé to bolo len jedno veľké klamstvo, môj život by bol len o práci a čítaní kníh. Bola by to strata štyroch rokov. Musela som zažiť aspoň jednu lásku. Zaslúžila som si ju. Áno, bola to láska… Musela byť.

Konečne padám do kresla v mojej kancelárií. Jemne si prepudrujem čelo a nos, na ústa nanesiem jemnú vrstvu rúžu, našpúlim pery do zrkadla a od jemnej nervozity začnem klopkať červenými nechtami po mahagónovom stole. Moja kancelária nie je najväčšia, ale niekoľko mesiacov som zháňala všetky doplnky, aby som ju zútulnila a aby zároveň pôsobila sebaisto. Dobrá práca. V okamžiku sa dvere rozletia a vrúti sa..
„Dobré ráno, pani Blacková,“ kývnem jemne hlavou na pozdrav.
„Dobré by bolo, keby si nemeškala vyše pol hodiny.“ Samozrejme, milá ako vždy.
„Mia, ja naozaj nerozumiem prečo mi to robíš? Myslím, že svoju prácu vieš robiť dobre, ale flákaš sa. Ak to takto bude ďalej pokračovať, budem musieť ukončiť tvoj pracovný pomer.“
Áno, každé ráno vstávam s pocitom, čo keď to raz príde, ale dnes som to naozaj nečakala. V hlave mi pár minút rezonuje bez toho, aby som bola schopná obhájiť sa.
„Pani Blacková, viete.. ja..“
„Nechcem nič počuť,“ rázne pred seba dvihla chudú dlaň, v okamihu si prsty priložila k uchu, „Ivet, áno počúvam ťa.. rozumiem… ďakujem.“ Ivet bola naša recepčná. Milá žienka. Dalo sa s ňou sadnúť na kávu a rozoberať všetky módne trendy alebo najnovšie diéty. Astória Blacková ju však často komandovala ako nás všetkých. Ivet to však znášala horšie. Nie raz som ju našla v kuchynke ako potichu plače. Jej krásne zelené oči zapĺňala hromada sĺz, maskaru mala roztečenú po celej trochu bacuľatej tvári.
„Ivet.. Ivi..je všetko v poriadku?“ Rozklepaným hlasom mi povedala, ako strašne sklamala tú harpiu. Z neskorších rozhovor som zistila, že jej pripomína matku. Pri spomienke na ňu, jemne zomknem pery. Bolo mi jej tak strašne ľúto..
„Mia, pán Bortoun tu bude za 2 minúty, hlavne to nezbabri a ukáž mi, že mám dôvod nevyhodiť ťa. Je to náš najväčší kontrakt,“ prebodla ma posledným ostrým pohľadom.
„Si na to najlepšia… keď to zas neodflákneš. Mia, nechcem ťa znervózňovať, ale táto firma potrebuje finančnú injekciu, tak sa do pekla snaž najlepšie ako vieš.“ Vzápätí vošiel elegantný chlap v tmavom obleku so šedo modrou kravatou. Vyzerala drahá. Chlap s tmavšou pleťou sa usmial na pani Blackovú.
„Pán Bortoun, sme poctení, že ste si vybrali práve Prospect Company.“ Zdvorilo si podali ruky. „Pridelila som vám osobnú poradkyňu, ktorá sa postará o všetky vaše požiadavky a prípadné otázky.“
Chlap sa otočil mojím smerom a v tom mi to došlo.. Už sme sa niekde videli. Preboha, veď to je..
„ Oliver Bortoun, teší ma,“ nakláňa sa ku mne. Moje srdce pumpuje krv do všetkých častí môjho tela asi dvadsať krát rýchlejšie ako obvykle, ale tvárim sa profesionálne.
„Mia Tamelessová.“
„Dobre, tak ja vás tu už nechám. Pán Bortoun ak by ste čokoľvek potrebovali, moja kancelária je na dvanástom poschodí.“
„Vážim si vašu ochotu, ale myslím, že to nebude potrebné.“
Pani Blacková zatvára dvere. V miestnosti ostáva nepríjemné dusno.
„Tak Tamelessová,“ uškrnie sa Oliver.
„Sklamaný?“
Jeho pohľad prebehne mojím telom ako malý elektrický prúd.

„Na diskotéke sexi mačiatko v práci systematická asistentka,“ už sa naozaj zabáva na mojich rozpakoch.
„Dobre, pán Bortoun, poďme sa teda pozrieť na vaše požiadavky. “
„Profesionálka, to sa mi páči. Dobre teda, povedzme, že mám určité úspory, ktoré by som chcel investovať do vašej firmy.“
„Rozumiem, chceli by ste odkúpiť nejaké akcie..“
„Nie, Mia.. pardon slečna Tamelessová,“ smiešne zaartikuloval, „chcem odkúpiť celú vašu firmu.“
Na dve sekundy sa mi rozšírili zreničky viac ako by som inokedy pripustila, „prosím?“
„Mám sieť obchodných korporácií a vo vašej firme vidím potenciál. Čo myslíte dohodneme sa?“
„Prepáčte, ja nemám oprávnenie na takéto závažné kroky.“
Oliver vytiahol telefón a priložil si ho k uchu. „Pani Blacková, myslel som, že sme sa jasne dohodli… asi ste to nevysvetlili dostatočne… rozumiem, to je v poriadku, ďakujem,“ spokojne zložil hovor a zahľadel sa na mňa.
„Takže..“ v tom mi zavibrovala smska. Mia, čo do pekla robíš? Povedala som ti snáď dosť jasne o čo ide. Potrebujeme ho získať!! Ak sa mu naša firma zapáči, možno ju neskôr odkúpi. Urob všetko čo ten chlap povie. Ide ti o miesto, už  je to dosť jasné?!!
Smsku som si pre istotu prečítala ešte raz, či to čo vidím je naozaj pravda. Ja, zástupkyňa riaditeľky, mám predať celú našu firmičku? Pracujem tu už druhý rok a naozaj sa mi tu páči. Nie je to najväčšia firma v Londýne, ale zatiaľ prosperuje a máme tu naozaj skvelý kolektív.  Zo spodnej zásuvky som vybrala dokument, ktorý som nikdy pred tým nepoužila.
„Poďme si teda preštudovať obchodné podmienky..“
„Môj právnik sa na to už pozrel, slečna Tamelessová, kde to môžem podpísať?“

Ukazovákom som ukázala na vybodkované miesto. „Tu, vás poprosím.. a ešte tu.“
„Radosť s vami obchodovať,“ stále má ten pokojný výraz v tvári.
Na potrebné miesta som doplnila svoj podpis, pridala pečiatku a vypísala dátum.
„Netrápte sa s tým, môj právnik sa už o ostatné záležitosti postará.“
„Spoločnosť Prospect Company vám ďakuje za prejavenú dôveru,“ bože ako strašne som tú hnusnú formulku neznášala. „Máte prípadne ešte nejaké otázky?“
„Vlastne áno.. čo robíte dnes?“
„Prepáčte, nestretávam sa s klientmi v súkromí,“ ako strašne by som s ním chcela stráviť ešte zopár minút. Od kedy sedí predo mnou sa mi chveje telo ako už dávno nie. Ten sálajúci pokoj mi spôsobuje zimomriavky.
„Vždy profesionálka, ja to na vás fakt žeriem. Dovidenia slečna Tamelessová,“ podal mi ruku, pritom mi pozrel do očí dlhšie ako sa má, otočil sa a odišiel. Dvere sa zavreli a ja som sa konečne mohla nadýchnuť. Oliver je poloboh. Charizmatický, krásny a chcel ísť so mnou na večeru. Nie nemôžeš, od dnes je tvoj šéf.. Práve som sa išla ovlažiť trochou vody do kuchynky, keď sa dvere jemne otvorili a vykukla Oliverova hlava. Takmer sme sa zrazili.
„Slečna Tamelessová,“ wohoo vrátil sa, dobre nezmätkuj jednu večeru snáď zvládneš, veď sa nič nemusí stať.

„Áno, pán Bortoun?“ výrazne som sa usmiala a už som išla povedať, že ma presvedčil keď..
„Myslím, že som si tu zabudol..“ všimol si moju smelosť,“ ale čo tak vy ste si to rozmysleli?“ On si tu niečo zabudol? Do prdele! Rýchlo to zahraj do outu. „Nie, nerozmyslela. Na svojich rozhodnutiach trvám,“ snaž sa viac, keď ma chceš.
Jeho tvár sa priblížila k mojej, takmer sa nám dotýkali nosy. Tá pulzujúca energia medzi nami bola šialená, zrýchlil sa mi dych a opäť mal ten odzbrojujúci úsmev.
„Aj ja slečna Tamelessová,…. Aj ja..“ a zmizol.