HonestLife

Tancovala som v tme, moje telo bolo ako v ohni. Hudba mi vrážala do bubienkov, alkohol treštil každý kúsok zábran. Zimomriavky na pokožke, všade okolo telá zmanipulované bubnami. Všetci dvíhali ruky hore a snažili sa dosiahnuť nebesá. Viečka pevne privreté, pery šepkajú text pesničky. Milovala som ponoriť sa do toho a nechať sa viesť.
Na pohojdávajúcich bokoch zrazu pocítim ruky. Asi mužské dlane, pevné zovretie. Chcem sa otočiť, ale na chrbát sa mi pritláča napínajúca sa hruď. Kto to do čerta..?!
„Kľud kráska,“ počujem hrubý hlas šepotajúci do môjho ucha.
Tlak na mojom tele povolí a ja sa otáčam. Ťažko rozoznávam tvár vo farebných svetlách, ktoré prebodávajú celú miestnosť. Pred sebou vidím vyššieho muža tmavej pleti.

Italiano? Ciao bella. V momente ako ho vidím, sa mi vrátia spomienky z dovolenky. Marcello. Krásny, gentleman a tak vášnivý, ach. Kvôli mojej bledej pleti a blond vlasom sa po mne chlapi v Taliansku otáčali jedna radosť. Nie, že by sa tu neotáčali, ale predsa len.. tmaví Taliani nabití testosterónom rozhodne stoja za prázdninové dobrodružstvo. Marcella som stretla vo Verone. Na svojom skútri ma ponosil ako malú kráľovnú po najromantickejších miestach, prechádzal sa so mnou po nočných osvetlených uličkách, láskal mi telo po horúcich letných dňoch a vzal ma do tej najúžasnejšej kaviarničky, kde sme pod holým nebom posŕkavali Brunello di Montalcino. Neskôr v noci mi sám len v svojej nahej kráse uvaril penne s paradajkami, parmezánom a domácim pestom.  Úžasne ukojil moje chute, ako v kuchyni, tak v posteli. Dokázala som sa na neho pozerať hodiny. Na jeho hlboké tmavé oči, krásne opálené telo a celú noc počúvať jeho zamatový hlas. Nezabudnem na to ráno. Slnečné lúče nás prebudili z leňošenia. Bozkával ma na krku a šepkal bella, bellissima e solo mia. Bola som jeho každým kúskom svojho tela. Až kým mu neprišla žena. V panike začala taliansky hrešiť a hádali sa ako to vedia len oni. Zbalila som si zopár kúskov oblečenia a zmizla. Tak ako sa v mojom živote nečakane Marcello objavil, tak z neho aj zmizol.
„Som Oliver, môžem ťa na niečo pozvať?“ snaží sa prekričať hudbu. No.. je rýchly, stručný.
Môj úsmev asi hovorí za všetko. Chytí ma za ruku a vlastným telom preráža masu ľudí na parkete. Nejaká mierne pripitá žena sa mu vrhá do náručia, ale on ju len odsunie, niečo jej veľmi stručne vysvetlí a pohýna sa ďalej. Všimla som si, že sa pozrel na mňa či som si to predsa len nerozmyslela. Pevnejšie mu chytím ruku a na perách sa mu jemne mihne náznak úsmevu.
Keď si konečne sadám na vysoké barové stoličky som nesmierne rada, že si trochu oddýchnu moje ubolené nohy. Prekliate Louboutinove topánky. Milujem jeho červené podrážky, jeho sexi tvary a pretrpím aj tú nekresťanskú cenu. Ale pálčivá bolesť v mojich nohách si vyžiadala svoju daň.
„Inak, som Mia,“ podávam mu ruku. Zľahka ju chytí, gentlemansky pobozká na chrbát dlane a prepaľuje ma vášnivým pohľadom.
„Čo si dáš, moja Mia?“ slovné hračky, áno, to je príjemný začiatok konverzácie.
Teba.
„Dobrý večer, čo vám môžem.. Jéé ahoj Oliver, už si späť? No pochvál sa, ako bolo? Ako sa má Sára?“ hmh.. barmanka ho pozná po mene.

Asi sem chodí často alebo len dáva veľké prepitné a čašníčky si ho pamätajú alebo, čo je tá najpravdepodobnejšia vec, je neskutočne sexi a každá s ním niečo chce mať. Ale kde bol a kto do pekla je Sára?! Jeho frajerka, snúbenica, manželka? Skvelé. Najkrajší muži musia byť vždy zadaní.
Na odpoveď sa nadýchne, na perách vykúzli jemný úsmev, ale oči mu nejako potemnejú.
„ Ahoj Jane, vieš čo, je to na dlhší rozhovor, čo keby sme radšej niektorý deň skočili na kávu?“
„Dobre, čo tak v stredu?“
„Streda bude fajn, zavolám ti. Ahoj.“
Opäť ma chytí za ruku a vedie ku koženým sedačkám v rohu miestnosti. Je tu šero a koža príjemné chladí moje horúce telo.
„Prepáč, známa,“ opäť ten odzbrojujúci úsmev.  Colgate triple action. Výstižné. Naraz útočí na moju alkoholom otupenú hlavu, na moje beznádejne romantické srdce a čo sa deje v mojich nohavičkách radšej nebudem komentovať.
Zahryznem si do pery a súhlasne kývnem hlavou.  „V pohode.“
Moje útle dlane vezme do svojich rúk a jemne ich zovrie. „Si taká krásna.“
Viem, že to hovoril 50tim predo mnou a povie to 150tim ďalším. Ale tak lahodne to znie, že tomu chcem veriť. Zasmejem sa jak 15 ročná pubertiačka. Zajtra si budem nadávať za to víno.
„Miááá,“ počujem cez polku miestnosti. Do čerta, zabudla som na..
„Karen, všetko v pohode?“  chcem sa postaviť, ale zisťujem, že nohy protestujú a ja dopadám späť na pohovku.
„V pohode?! Veď si ma nechala uprostred parketu úplne samú… “ zazrie udiveného Olivera a razom stíchne.. „ a kto je tento krásny neznámy?“
„Oliver, toto je moja dlhoročná kamarátka zo strednej Karen, Karen…“ čo o ňom viem? Vôbec nič.. „ toto je Oliver.“
„Teší ma,“ Oliver opäť naťahuje ruku, ale tento krát ňou len jemne potrasie.
„Mňa tiež teší,“ Karen z najsladších zákutí vyloví úsmev číslo 6 a spokojne si sadá vedľa mňa.
Fajn, romantické zoznamovanie v odľahlom kúte sa nekoná.
„Dámy, čo vám môžem priniesť?“Oliver evidentne zvolil mužskú taktiku. Prečo by som mal mať jednu, keď môžem mať dve? Čo teraz? Karen sa výborne cíti a ani v najmenšom nevyzerá, že by sa chystala odísť. Samozrejme, ženské inštinkty nezapriem. Prekrížim nohy, našuchorím si vlasy a budem okúzlujúca.
„Cosmopolitan, prosím,“ a veľa veľa vodky dodávam v duchu.
„Dva krát,“ zachichúňa sa Karen.
Oliver odchádza pri bar. Sledujem ako sa s gráciou pohybuje, ako sa v obtiahnutých džínsoch napínajú jeho svaly a ten jeho guľatý zadok hmmm. Konečne chlap, čo má zadok. Karen si prehodí husté ryšavé vlasy cez plece , vypne hruď a čaká ako tigrica na korisť. Mysľou mi preblesne úmysel dať sa do kopy, vypadnúť domov a nechať ich užiť si noc. Dopriať kamarátke. Áno, veľmi pozorné. Chvíľu v sebe hľadám odhodlanie, až sa nakoniec postavím, pobozkám ju na obe líca a beriem si kabelku. Stačilo boja, nie sme predsa v materskej škôlke a nebijeme sa za porcelánovú Anne. Okrem toho mám pocit, že mám zvyšky Davea zapichnuté hlboko vo všetkých životne dôležitých orgánoch. Pred tým som si myslela, že budem samostatná a šťastná. Dnes som samostatná jedine v tom, že platím sama hypotéku a snažím sa donútiť rozosmiať sa pri večerných komédiách. Ale som šťastnejšia. Rozhodne šťastnejšia, než keď som sa každý týždeň dozvedela o inej „kamarátke“ do postele, do auta. Zaženiem tmavé myšlienky a vraciam sa do prítomnosti.  Na rozlúčku na Karen žmurknem, jemne priložím prsty k perám a naznačím vzdušný bozk. Ladne sa vyšmyknem cez dvere a zopár krát sa nadýcham čerstvého vzduchu. Úžasné, ako po teplom dni klesne na večer teplota, hviezdy sa ukazujú vo svojich žiarach a noc je razom ako z romantického filmu Rosamundey Pilcherovej. Neznášam tie jej výlevy sŕdc. Aj tak každý už v úvodných titulkoch vie, že hlavní hrdinovia skončia spolu zaláskovaní až po…
„Mia..“ preruší ma dychtivý hlas za mnou.
Oliver jemne udychčaný s rozstrapatenými vlasmi je snáď ešte viac sexi. Sako, neformálna košeľa a tmavé džínsy. Neodolateľná športová elegancia.
„Oliver.. čo tu robíš?“
„Odišla si.“ Bože nie, snáď naozaj nebude jak rozprávkový princ, ktorý docupitá za láskou svojho života. A potom mi to dopne.. som opitá, je noc  a nemám snubný prsteň.
„Poď odprevadím ťa domov.“
Ulice sú o pol 3 v noci občas nebezpečné, možno bude fajn, keď pôjde so mnou. Jemne prikývnem a vykročím k môjmu domu.
„Pešo? V takomto stave? Vážne?“ Udivene sa pozrie a po sekunde sa rozosmeje.
„Poď, parkujem vedľa.“
Prejdeme zopár krokov, tmavé auto s čiernymi sklami zabliká a sexy gentleman mi otvára dvere.
„Nech sa páči.“
Slušne poďakujem a sadnem si na miesto spolujazdca. Áno, až sem počujem ako mi moja mama dáva prednášky, aby som si nikdy ale naozaj nikdy s cudzími chlapmi do auta nesadala, aký je dnešný svet nebezpečný a keď ona bola mladá…
„Nad čím rozmýšľaš?“
„Som trochu unavená, zajtra mám ešte nejaké vybavovačky.. už som asi stará na diskotéky.“
„Stará? 25 je ideálny vek, ver mi.“
„Keď ty povieš.“
Zahĺbim sa do sedadla, hlavu si opriem o operadlo a pozerám na lampy osvetľujúce cestu. Na moment zavriem oči, Oliver púšťa jemnú melódiu hudby, ktorá napĺňa auto. Poznám tu pesničku, ale neviem si spomenúť na názov.
Zobudím sa až na to, že sa auto zastavilo. Snažím sa prebrať, otvorím dvere a holé nohy mi oveje chladný vzduch.
„Oliver, bol to fajn večer. Ďakujem, že si ma zobral domov,“ usmejem sa,“ dobrú noc.“
Vstávam, hlava sa mi trochu točí, ale tých zopár krokov domov to zvládnem.
„Dobrú noc, Mia.“
Asi ako každá žena zopár minút hľadám v kabelke kľúče, a až keď sa za mnou dvere zatvoria, Oliver šľapne na plyn a jeho tmavé auto zmizne v tme.
Som doma, konečne. Vyzujem sa, zhodím zo seba šaty presiaknuté dymom z cigariet a z posledných síl sa dostávam pod sprchu a púšťam na seba prúd hrejivej vody.
Oliver.. Neustále si predstavujem  jeho krásne hnedé oči, vzrušujúci úsmev a atraktívny vzhľad..
Moment.. niečo tu nesedí.. ja som mu to nepovedala.. tak odkiaľ do čerta vedel kde bývam?!