HonestLife

Ten pocit, keď vstúpite do miestnosti a cítite tú narastajúcu túžbu. Vidíte osobu, ktorá vám v tej sekunde, keď sa vám stretnú pohľady dokáže navodiť tú atmosféru. Nevidíte, necítite, nevnímate nič iné,  len to spojenie. Chcela som ho. Túžila som po ňom viac ako by som si chcela pripustiť. Viac akoby som si rozumom dovolila. Išlo to mimo mňa. Stlačila som kľučku na dverách a vošla do vnútra. Neovanul ma cigaretový dym ani zmes dámskych parfémov, neuchvátili ma ani mužské pohľady. Len on. Vošla som a v momente ako sa na mňa pozrel som mala potrebu usmiať sa. Ako blázon. Nešlo o lásku, nešlo o city to nie.. ale medzi nami bolo niečo, čo nedokážem popísať, niečo, čo sa nedá vysvetliť. Bol to chlap, na ktorého som myslela, keď som zaspávala, predstavovala som si ako leží vedľa mňa a bozkáva ma, ako mi rukou prechádza po stehne vyššie, ako sa so mnou hrá. Aj medzi nami to bola len hra. Krátka, zábavná.. Čím menej som ju hrala, tým viac sa to zamotávalo. Až som sa zľakla prehry a nechala to proste plávať. Bol to človek, ktorý ma neskutočne vzrušoval, jeho dotyky, jeho reči, pohľady.. Len ťažko sa mi odolávalo nemilovať sa s ním všade, kde sa dalo.. Oddať sa mu celá. Chcela som ho. Túžila som po ňom viac ako by som si chcela pripustiť. Viac akoby som si rozumom dovolila. Ako hovorím, išlo to mimo mňa…

Telo mi ovanul studený vietor. „Posratý máj..“ vydýchla som do tmy. Bolo niečo po polnoci a zatvárali sme. „Patrik, pomôžem ti ešte s niečím?“ Pozrel na mňa a telom mi prebehla iskra. Ten spaľujúci pohľad, tie oči, ach. Pri každom jeho pohľade sa vo mne niečo lámalo, niečo čo mi nedávalo spávať. V ruke držal cigaretu, plnými pľúcami si potiahol a do tmavej noci vydýchol kúdol dymu. „No, vieš… dnes mám celkom náladu otvoriť si víno a keď je už teraz každý preč vieš,“ pozrel na moje pery „nechceš zostať?“ Mysľou mi prebleslo, že o nič nejde veď sme skvelí kamaráti vyše dva roky, nie, rozhodne o nič nejde. Je však pravda, že medzi nami bola vždy obrovská túžba. Možno sa mi to len zdalo, ale pri pohľade na neho mi v bruchu vždy poletovali motýle a nič som nechcela viac, ako vedieť ako chutí. Aká by bola tá hra medzi našimi telami. Zostanem na nočné dobrodružstvo? „Tak fajn,“ povedala som s úsmevom, veď domov som sa aj tak neponáhľala. Vošli sme do vnútra, kde bolo podstatne teplejšie, sledovala som jeho napínajúce sa ruky ako s neskutočnou šikovnosťou otvorili biele víno. Rozliali sme si ho do pohárov a začali sa rozprávať. Nie, dnes si naozaj úplne presne nespomeniem čo hovoril. Rozprával o rodine, priateľoch, vzťahoch, ale celý čas som cítila, akoby chcel robiť niečo úplne iné. Bol to zvláštny pocit, pri každom letmom dotyku našich tiel mi prebehli zimomriavky po pokožke a niekedy ma až striaslo. Po dopitej fľaši vína, som mala pocit, že bude na čase ísť domov. „Tak ďakujem za dnešný večer, bolo prijemné sa porozprávať,“ povedal s úsmevom. „Veď vieš, že som tu keby si niečo potreboval, hocikedy.“ „Hocikedy?“ uškrnul sa. Toto , ale neveštilo nič dobré. Hlava sa mi trochu točila, môj úsmev na tvári sa ukazoval viac ako bolo treba a pri započutí jemnej melódie obľúbenej pesničky som roztancovala bokmi. „Nie toto nerob, prosím ťa.“ Úsmev na jeho tvári sa roztiahol, vykročila som k nemu. Sledoval každý môj pohyb, až som prišla úplne blízko, otočila sa a jemne sa o neho obtrela. Zadkom pošteklila jeho najhorúcejšie miesta. Pocítila som jeho pevné ruky na mojich bokoch, strhol ma k sebe a začal sa hýbať do rytmu so mnou. Bolo to krásne, uvoľňujúce, príjemné.. Obrátila som sa, pozrela na jeho pery, áno, chceli ma pobozkať.. Pritlačili sa na moje a ja som v prvom momente bola šokovaná, ale potom keď som pocítila ich chuť, otvorila som ústa a bozkávala sa ako o život. Kedy sme prešli s dobrého kamarátstva na niečo takéto? “Povedz, že ma chceš.“ zašepkal pri mojom krku. Od vzrušenia som si hryzla do pery. „Nikdy.“ usmiala som sa so zatvorenými očami. Ďalej mi bozkával krk. Vedel, že to milujem, cítil ako ma to rozpaľuje. Chcel dosiahnuť svoje, ale ja sa nevzdávam. „Povedz to!“ prstami kĺzal po mojom krku, jemne sa dotýkal kľúčnej kosti, až sa dostal k môjmu ramenu. Nie, nie, nech to nerobí. Mučivo pomaly mi vyzliekal ramienko podprsenky. Pomaly ho posúval nižšie a nižšie po mojom ramene. „Toto tak miluješ a?“ Načo som mu o tom hovorila?! Hlúpy rozhovor o našich erotogénnych zónach. Prečo si ja neviem spomenúť na tie jeho? Prestala som rozmýšľať, bola som tak vybičovaná vzrušením. Vzdychla som nahlas . „Čo?“ „Ty vieš čo.“ Zasmial sa. „Nie, takto to nepôjde, povedz mi to.“ Cítil, že ma má, že sa mu podriaďujem. Bol tak blízko cieľa.  Prstami rýchlo vkĺzol pod moju sukňu. Dotkol sa ma tam, kde som to najviac chcela. Vyzliekol mi nohavičky a nechal ma tam stáť bez nich. Úplne rozhorúčavenú, s takou túžbou v sebe. Potom sa zase priblížil a jeho prsty sa kĺzali po mne. Hore a dole. Chcela som ich cítiť v sebe. Vydýchla som horúci vzduch. „No tak.“ „Povedz mi, čo by si chcela?“ Chytila som jeho ruku a posunula ju nižšie. Zase sa zasmial. Mal radosť z toho ako ľahko ma ovláda. Prstami jemne zakrúžil okolo, ale nevsunul ich dnu. Zase som prudko vzdychla a videl, že sa začínam rozčuľovať z nedočkavosti. „Najprv popros.“  „Nie.“ JA NIKDY NEBUDEM PROSIŤ! „Popros!“ povedal nástojčivejšie a prudko ich do mňa vsunul. Vošiel do mňa príval túžby. Bože, áno. A v tom momente ich vytiahol. Začal sa smiať. „Idiot.“ Našpúlil pery a robil si zo mňa srandu. Priblížil sa ku mne a začal ma opäť bozkávať. Prstami sa hral s mojim lonom. Nedalo sa to vydržať. „Naposledy ti hovorím, pros.“ Veľmi tichučko sa zo mňa vydralo „prosím“. „Nepočul som.“ „Prosím. Prosím, urob mi to. “ „Tak to mám rád, dobré dievča. Takže chceš ma?“ „Chcem ťa. Strašne.“ Vlasy mi trhol dozadu, a bozkával od krku až dole. Keď sa jeho jazyk a prsty začali blázniť tam dole, už som nedokázala povedať nič.  Zbytočne si to nekomplikoval, rozopol mi zips na kraji sukne a spadla dole k mojim nohám. „Ja to nevydržím,“ šepkal medzi horúcimi bozkami. Pevne zvieral môj zadok vo svojich rukách, pritláčal ma k sebe a keď sa vášnivá atmosféra dala cítiť na kilometre, ruky presunul pod môj zadok, dvihol ma, nohy som si obtočila okolo jeho tela a vyložil ma na pult. Strhol zo seba oblečenie ako divý a bez toho, aby sa uistil, že som na neho pripravená do mňa vnikol. Drsno, tvrdo akoby to chcel už dávno. Vo chvíli, keď bol úplne vo mne vzdychol moje meno. Pomaly ho vytiahol iba špičku vo mne nechal a opäť prirazil. Bláznila som túžbou po ňom viac, než som si myslela. Energia v mojom vnútri ma išla roztrhnúť, ta tupá bolesť v mojom lone. Potrebovala som sa urobiť. Pevne som privrela oči, zaklonila som hlavu dozadu, vlasy ma jemne pošteklili na spodku chrbta, prerývane som dýchala a od horlivosti po ňom si hrýzla do pery. Zrazu som cítila ako ustupuje, moje nohy okamžite zareagovali a pritiahla som si ho späť. V očiach sa mi črtla iskra šelmy. Prižmúrila som oči a bojovne vystrčila bradu. „Hmmm mačička sa chce hrať.“ Jeho slová na mňa fungovali ako magnet. Chcela som ho viac a viac. Pritiahol si ma k sebe až som skoro nemala priestor dýchať a preniesol ma dozadu. Pod zadkom som pocítila studené drevo. „Nikdy som si nemyslel, že ma takto priťahuješ,“ vydýchol do priestoru. „Vždy si sa mi páčila, ale teraz ťa tak pretiahnem, že zabudneš ako sa voláš.“ Jeho srdce začalo biť neuveriteľnou rýchlosťou začal zo mňa strhávať tričko a drsne ma hladkal. Celý čas mi pozeral do očí, pozeral do očí a dotýkal sa ma. Sledoval ako mnou lomcujú jeho dotyky, pozeral ako sa mi to páči. Zatvorila som oči, prehla hlavu dozadu a on sa v momente priblížil k môjmu krku. Moje vzdychy prenikali okolo nás, ale boli sme zahalení v tme. „Ja to nevydržím, toto mi nestačí, chcem ťa stále“ šepkal pomedzi bozky na krku. „Budem ti to robiť, kým nebudeš kričať moje meno. Znovu a znovu.“ Obaja sme vedeli ako veľmi to chceme. Vyzliekol ma donaha a nechal sedieť na stole. „Uvoľni sa a užívaj si to,“ bolo to čo som počula. Hlavu sklonil dole a.. urobil to. Neviem to popísať, lebo moje hormóny vybuchovali v každom centimetri môjho tela. Tornádo zmyselnosti sa miešalo s mojimi vzdychmi. Prstami láskal moje vnútro.  Jazykom prechádzal po mojom pahorku do všetkých smerov, akoby práve vedel, ktoré miesto je najcitlivejšie. Pevne som chytila jeho ruku a prsty si vložila do úst. Na jazyku pocítila vlastnú chuť. Nechal ma vychutnať si to a opäť pokračoval. V momente ako som dosiahla vrchol som ho zacítila v sebe. Nepočkal kým sa trochu rozdýcham. Medzi mojím vzdychaním, stále opakoval moje meno. Ja som počula len vŕzgajúci stôl podo mnou. Nebral na neho ohľad, vchádzal do mňa drsne, nešlo o žiadnu lásku. Bola to čisto vášeň, ukojenie chúťok. Po nejakom čase, do mňa prestal búšiť, otočil ma a ja som sa lakťami opierala o stôl. Vnikal do mňa zozadu, pevnou dlaňou mi plieskal po zadku, zabáral do neho svoje prsty. Naklonil sa nado mňa, chytil do rúk moje prsia a hladil ich. Potom rukami skĺzol po mojich bokoch, zatlačil dlane k svojmu telu, tým si ma k sebe pritiahol úplne na doraz a moje telo sa nevedelo nijak brániť, len sa tomu poddať. V momente, keď cítil, že ma má, že ma ovláda a som úplne bezmocná, vrážal do mňa takou silou, že som chvíľami mala pocit, že vypľujem pľúca. Nedokázala som sa ani poriadne nadýchnuť. „Patrik, prosím ťa spomaľ,“ vyrývalo sa mi z hrdla. Ale neprestával, uškrnul sa a zrýchlil. Chcel počuť moje vzdychy hlasnejšie. Bola som si takmer istá, že kým mu nezakričím, nebude spokojný. Chcel, aby som si ho zapamätala navždy. Nebolo podstatné, či sa ešte uvidíme. Táto noc bola to, čo sme mali. To, čo sme obaja tak chceli. Jeho pohyby boli intenzívne, nástojčivé, akoby nikdy nechcel s tým maratónom prestať. „Chcem ti to urobiť zas, no tak poď zlatko.“ Blízkosť našich tiel, jeho slová vo mne znovu a znovu vyvolávali orgazmy. Nekonečné, spaľujúce až do špiky mojich kostí, hlboko dýchajúce do mojich buniek. Posledný krát, som počula silný vzdych a na spodku chrbta a zadku som pocítila teplý prúd stekajúceho semena. Ostala som tam bezvládne ležať. Chvíľu ma nechal tak, potom mi pomohol vstať, pobozkal a poďakoval. Utrela som sa, obliekla. Opäť sme si sadli k pohárikom vína. Napila som sa a zopár dúškov preletelo mojim hrdlom ako ľad kĺzajúci po rozhorúčavených lúčoch slnka. Naša blízkosť zmizla. Pred pár minútami sme boli jedno telo, blízkosť, ktorú sa lepšie popísať nedá a teraz sme si vzdialenejší ako pred tým. Hoci sa mi nohy ešte stále klepali, nechcela som to takto skončiť. Nie tak, že si ma zobral všade kde chcel a ja som sa len bezmocne hádzala do jeho náručia. Sedel oproti mne, vychutnával si každý hlt vína a usmieval sa na mňa. Uprene som sa na neho zahľadela a koketne usmiala tiež. „Nehovor mi, že nemáš dosť,“ povedal so smiechom v hlase, „zničíš ma, zlatko.“ „Pšš,“ priložila som mu ukazovák na pery, zobrala ho za ruku, odviedla do tmy, kde som pred tým patrila ja jemu. Tvár mi vzal do dlaní a znovu si ma chcel celú podmaniť vášnivými bozkami. Tentoraz som to však chcela inak. Rukami som hladila jeho rozhorúčavené telo pod tričkom, občas zaborila nechty do jeho zadku, poškrabkala mu chrbát, miloval to. Opäť bol tvrdý, pripravený znovu prevziať kontrolu nad nami. Smola, zlatko. Šikovne som mu dala dole opasok, gate.. Dlaň pritlačila na jeho hruď, jemne do neho sotila až si ľahol na stôl. „Ako si povedal, mačička sa chce hrať,“ jemne som zavrčala a hryzla si do pery. Vzala som mu ho do rúk, bozkávala ho, každý kúsoček poláskala jazykom. Opatrne sala špičku, prstami jemne masírovala jeho mužstvo. Keď začal hlasnejšie vzdychať silnejšie ho zovrela. Ja som chcela rozhodnúť o všetkom. „Toto mi nemôžeš robiť, ty.. ty.. „ ťažko hľadal slová. Začala som ho bozkávať najvášnivejšie ako som vedela, aby som ho umlčala. Môj jazyk dráždil jeho žaluď, dlane hladili celý povrch jeho penisu.  „Bože..áno..“ Rukami ma pevne zovrel, prsty sa mu zamotali do mojich vlasov, hlavu mi pritlačil k sebe. Vždy musel mať kontrolu. On chcel rozhodnúť o tom ako rýchlo a ako hlboko bude v mojich horúcich ústach. Po pár minútach, keď bol celý vo vnútri sa napol a pri jemných vzdychoch a vonkajšom bubnujúcom daždi sa urobil znovu. „Si skvelá, fu. Málo kto to robí tak dobre ako ty.“ Ó, áno, ja viem. Upratali sme po sebe všetky rozhádzané obrusy a nápojové lístky. Spolu sme sa schovali pod deku a medzi obrovským lejakom utekali domov. Pred vchodom ma ešte raz pobozkal a pritlačil k stene. Keď som mu s úsmevom zakývala hlavou na nesúhlas otvoril mi dvere a ja som vošla dnu. Pred tým, než sa stihli zatvoriť na mňa znovu tak uprene hľadel. „Na dnes stačilo, aj ja mám svoje limity.“ Jemne sa zasmial a zmizol za rohom činžiaku.  Zavolala som si výťah, a tú chvíľu v ňom rozmýšľala nad celým večerom. Kto by povedal, že to takto skončí? V hlave mi prebehla malá pochybnosť o tom, ako spolu po tom všetkom dokážeme ďalej pracovať. Spávať so šéfom? Znie to ako klišé. Nechcela som na to myslieť, nie, tieto myšlienky ma budú trápiť zajtra, dnes si vychutnám doznievajúce vlny rozkoše v mojom vnútri. Otvorila som si dvere a vošla do svojej izby. Posadila sa na posteľ a utopila sa v myšlienkach, či sex bez lásky stojí zato. Stojí? Niečo do seba to teda má. Do tmy zablikala smska. „Zajtra príď skôr, povedal som, že ti to urobím v každej miestnosti a zabudol som na pracovňu. Dobrú noc :*“ „Povedz, prečo toto robíš?“ odpísala som. „Lebo po dnešku nebudem vedieť prestať na teba myslieť. A na to ako krásne vzdycháš.“ Pozerala som na tú správu s prihlúplym výrazom pár minút.  Nie, toto nemôže byť realita. „Dobrú noc aj tebe.“