Ako námesačný piješ vodu v úradných lyžičkách,
Čakajúc, že zmenia sa v mlieko materské.
No tok mlieka po uliciach steká s našimi stonmi.
Preto nauč sa chodiť po tých istých uliciach,
v iných topánkach.
Lebo byť bosý
sa dnes nenosí
a mohol by si sa pošmyknúť na ľudskej podlosti.
V mozoľoch životného zápasu,
nájdi kúsok čestnosti,
aby sa tam mohla ukryť dobrota ľudstva.
A nezúfaj,
keď sa ti kruh v hrany mení.
Rozbi ich
a zlep si z nich žirafu.
S jej nadhľadom uvidíš všetko inak.
A keď ťa dostáva túžba spať na dne útesu,
s myšlienkou na lepší včerajšok,
odpovie ti len tvojota:
Korene pokoja darmo hľadáš v zemi.
Pokora, úcta, česť.
To musíš nájsť v sebe.
Žiť len so skromnou dušou ponaučení.
Aj keď škodoradostný úsmev na tvári.
Ten nesmie zmeniť hĺbku teba.
Čo je dôležité?
Zachovať myšlienku v správnej kapse na košeli.
Nosiť ju. A nosiť ju.
Nebolieť tiaž,
čo odniesla kúsok z nás.
A čiernobielou dúhou namaľovať odtlačok prsta do neba.
Si za kormidlom, tak rozpútaj búrku.
Toto som ja a vždy som bol.
Celá debata | RSS tejto debaty