Ako začať?… alebo radšej ako s tým všetkým skočiť?
Modré tričko, červené nohavice. Čierne tielko, puzdrová sukňa. Biele tričko s podtlačou, roztrhané rifle. A kde je človek?
V kope oblečenia skrýva svoj strach. Svoje nedostatky maskuje najnovšími módnymi trendmi. Som to ja. Si to ty. Toto sme my? Ľudia strachujúci sa ukázať fyzickú jednotvárnosť? Tak veľmi sa bojíš spoliehať na svoje vnútro? Ja viem, prečo to robíš. Rozumiem. Je to strach z neodlišnosti.
Ale pozri na tých ľudí. Dá sa ich nazvať ľuďmi? Tie cítiace stroje, ktoré každodenne drú pre tvoj strach. Odhoď ho. Buď sám sebou. Buď nahý, lebo tak je to správne. Ľudská duša, tak krehká a jemná na akúkoľvek kritiku. Nemaj strach z iných ľudí a ich názorov. Čistá duša konajúca dobro nikdy nemôže byť zlá alebo nesprávna. Prestaň sa porovnávať s ostatnými. Nikdy nebudú tebou a ty nikdy nebudeš nimi, aj keď si oblečieš „ich kožu“. Ja roztrhám na kúsky predsudky. Chcem zničiť ten pocit v tebe, že budeš niekto iný ak sa inak oblečieš. Nebudeš nikto iný. Nebudeš lepší. Budeš patriť iba do toho stáda, ktoré si to myslí. Pochop svoju podstatu a buď na ňu hrdý. Len to nás môže zachrániť.
Takže prosím, neopúšťaj svoju vieru v lepší svet kvôli iným ľudom. Keby sme tak urobili všetci, kam by sme dospeli? Som tu ja, si tu ty. Aj keď budeme len dvaja, musíš cítiť, že na to všetko nie si sám.
Je pravdou, že to niekto vyrieši. Niekto som ja a niekto si aj ty. Pokrytcov, čo zatvárajú pred všetkým oči a zahaľujú sa krvou iných, tých neberiem. Myslíš si, že si drobný na ten veľký svet a nič nezmôžeš. Ale keď máš cítiace srdce a veľký hlas, tak otvor ústa a krič so mnou. Keď presvedčím teba, presvedčím aj jeho a ju. A jedného dňa sa možno celá planéta spamätá a pochopí to posolstvo.
Čo dáš, sa ti vráti.