Toto vážne oľutujem. Načo som sa dala nahovoriť? Jak sa bude tváriť? Sedela som vo vlaku. Za chvíľku ma malo čakať stretnutie, ktoré som toľko odkladala. Vlak zastal a ja som nedokázala vystúpiť. Ruky ľadové a žalúdok úplne na nervy. Dobre, len pokoj, to bude v pohode. Nadýchla som sa a vystúpila z vlaku. Tuším by tu niekde mal byť. Pozerám sa na ľudí stojacich […]

Stála som na tmavom parkovisku bez áut a chcela za odchádzajúcim životom zakričať len pár slov. Stoj! Prosím, stoj! Kam si sa do riti vybral?! Kde sú tie roky, o ktorých si mi pred týždňom vravel medzi vankúšmi? Aha, bola to len melanchólia spôsobená mojimi perami? „Vieš Mon, už to nejako škrýpe, cítiš to aj ty, že?“ „Jasné.. škrýpe..cítim.“ „Tak fajn, […]

Záber vľavo, záber vpravo. Vidíš to všetko? Kam dovidím, je hmla.. a tam kam nedovidím, je tma. Iba opustené stromy kúpajúce sa v nekonečnej prázdnote. Povedal by si, že voda im stačí a keďže sa v nej topia, mali by byť spokojné. Ale ony sa topia, utopia. A voda nestačí. Záber vľavo, záber vpravo. Snažím sa udržiavať smer, aby som sa nestratila, len mám strach, […]