Viem, že životné situácie nie vždy končia ako si prajeme,
že ľudia,
ktorých sa snažíme k sebe pripútať
nás raz možno celkom ľahko opustia,
že to, čo si vysnívame
sa vôbec nemusí podobať realite.
Ľudia tieto predstavy
často krát volajú naivita.
Ale môže byť naša tajná myšlienka
a zároveň túžba hodnotená
akokoľvek ako zlá alebo nesprávna?
Máme veriť vyššej moci
a odovzdať sa osudu.
Ale prečo?
Prečo by som mala vzdávať svoj boj,
keď zo zúfalstva mám toľko sily?
Keď vládzem zaťať päste a hodiny kričať,
že to NIE JE FÉR.
Priala som si,
aby sme mohli zostať,
aby sa všetko mohlo zastaviť
a navždy uchovať tú iskru medzi dvomi ľuďmi.
Ale čas je tak neúprosný.
Taký krutý.
Prečo aj pri výhre slobody mám pocit, že som posledná?