Založ si blog

Ide tu o keks

Ďalší horúci letný deň. Bolo 20 júla. Presne takto pred pár rokmi som prišla o panenstvo. Hm, zaujímavá náhoda. Pamätám sa na to. S priateľom sme boli na chate a toľko na mňa naliehal, že som to nakoniec skúsila kvôli nemu. Nie, nechcela som to úplne, ale nemôžem povedať, že by šlo o znásilnenie. Proste som sa mu podvolila, urobila mu radosť. Pri spomienke na bývalého do seba otočím pohárik whisky. Nech ten prvý sex bol akýkoľvek, naučila som sa milovať ho. Milujem ho dodnes. Sex, nie bývalého. Pocit, keď vo vás všetko vzbĺkne a vy sa tomu oddávate a vôbec nemusíte rozmýšľať nad ničím. Presne o to tam ide. Aj keď život dokáže byť kurevsky nespravodlivý. Tak ako vám sex dokáže dvihnúť náladu, tak vám ju vie aj dojebať. Občas človeku dáte svoje všetko a on sa vyspí s každou, ktorá mu roztiahne nohy. Bolesť, ktorú vám spôsobujú neustále nevery, časom prejde. Ale pocit, že už nikdy nedokážete na 100 % veriť niekomu vo vás zostane navždy. Toto nie sú vymyslené žvásty, ktorými vás chcem nakŕmiť o tom ako je to vo svete všetko ťažké. Život nie je ťažký. Len sa musíte naučiť byť bezcitná sviňa, ktorá si ide vždy za svojím.
„Nech sa páči,“ vytrhne ma z myšlienok mladší čašník.
„Ďakujem, to je dobré“  zaplatím za ďalší pohárik.
Dnes ich vypijem toľko, kým mi nebude zle. Dnes sa nepotrebujem hrať na slušnú dámu. Tento podnik poznám nejaký čas, vo vnútri je šero a nikoho netrápi kto prečo pije. Každý z nás si zapíja smútok po svojom.
„Od toho pána na proti,“ jemne kývne hlavou chlapec v uniforme a položí predo mňa ďalší pohárik.
Sympatický tridsiatnik zodvihne svoj pohár a žmurkne smerom ku mne. Och, skvelé. Práve som si chcela pripiť na zatratenie mužov a tento chlapík mi to s úsmevom prekazí. So sexi úsmevom. Ale do prdele! Ešte pred pár minútami by som pri slove „chlap“ spustila spŕšku nadávok a feministických názorov. A jeden pohárik tullamoru a príjemný úsmev zo mňa urobí znovu takúto naivku? A čo? Jeden večer si môžem užiť, nepôjde o nič viac než o sex. Možno práve ten mi chýba.
Chlap sa postaví a kráča ku mne. Vyššia pevná postava s istou chôdzou, tmavé vlasy mu lemujú tvár, jemné vrásky na čele a okolo úst mu dodávajú šarmantný vzhľad. Pristanú mu, áno. Dvojdňové strnisko na jeho ostro rezanej sánke pôsobí veľmi mužne.  Je naozaj taký sexi alebo to robí ten chlast?
„Tak krásna a sama?“ osloví ma príjemný hlas.
„Snažila som sa nájsť inteligentnú spoločnosť. Ako vidíte, bez výsledku,“  jemne sa usmejem a nadvihnem obočie.
„Už ste stratili nádej?“ spýta sa s úsmevom.
„Prečo? Chceli by ste to skúsiť?“
„Ak dovolíte,“ nadvihne svoj pohár a pripijeme si, „na druhé šance?“
Pripíjať si na druhú šancu, jak keby som ich nerozdala už milión. Nechcem kaziť atmosféru, dnes večer to bude aj tak jedno. Budú mi ukradnuté city, láska, vzťahy. Zbytočné komplikácie.
„Na druhé šance,“ zopakujem po ňom a vypijem pohárik na jeden dúšok.
Nastupujem do taxíku. V bare sme spolu vypili zopár drinkov, no rozhodne som vypila viac ako môj spoločník. Jemne sa usmieva a pomáha mi nastúpiť. Jasné, ja sa smejem. Na všetkom.
„Si tak krásna, keď sa usmievaš,“ jemne mi oprie hlavu o sedadlo taxíku a sadne si vedľa mňa.
Nadiktuje adresu, ktorú nepoznám. Takže ma domov nezoberie. Akoby mi čítal myšlienky..
„Chceš ísť dnes v noci domov?“
Usmejem sa a pokývam hlavou. Keď vidí zápornú odpoveď usmeje sa tiež. Chvíľu trvá, kým sa cez naše skvelé cesty dostaneme na určené miesto. Zaplatí zafajčenému taxikárovi, inak celkom sympaťákovi. Vyskočí z taxíku a kým si uvedomím, že by som mala vystúpiť, dvere sa otvoria a podá mi ruku. Gentleman. Ešte nevymreli? Nie, prosím ťa nebuď naivná. Ide tu o SEX. Vtedy bude chlap aj chlpatý zajac len aby dostal. Poháriky v mojej hlave však spôsobujú, že na rozum moc nedám. Vstupujem na kamenistý chodník, predo mnou jeden z tých vysokých panelákov. Koľko to má poschodí? 15? Tuším, ale veď to je jedno. Ponúkne mi rameno, ja sa do neho veľmi rada zaborím na koľko sa mi nohy trochu pletú a vedie si ma po schodoch hore.

„Áno, prosím ťa,“ jemne vzdychám. Moje telo je pritlačené o stenu výťahu a chlap z baru sa mi tvrdo pritláča ku krku. Silno mi zatlačí plecia dozadu a môj hrudník sa prehne presne pre neho. Vydržať až k nemu domov sa zdá neznesiteľné. Dvere na výťahu cinknú a otvoria sa. Strhne ma k sebe dvihne do náručia, nohami sa mu zachytím okolo pása a bozkávam ho. Strnisko ma jemne škriabe na tvári. Sexi. Ak by som si nebola na 90% istá, že za tými drevenými dverami je pohodlná veľká posteľ, pomilujem sa s ním hneď tu. Na schodoch a bez hanby. Trochu tajomstva a zobudiť susedov hlasným vzdychaním. Heh. Mám to rada. Dvere sa otvárajú, ale ja cez bozky a jeho mocné dotyky nedokážem ani vnímať v ktorej izbe sme. Zrazu ma položí na zem, chytí okolo pliec a zahladí sa mi priamo do očí.
„Keď som ťa videl v tom bare, na tej koženej sedačke,“ zavrie oči a hlasno vdýchne moju vôňu, „ja… vedel som, že ťa musím mať.“
Imponuje mi schopnosť ovládať mužské myšlienky, ale z tohto chlapa ide niečo zvláštne. Je sexi, je mužný, tvrdý, pevný, presne ako sa mi to páči. Ale niekedy… niekedy z neho ide až strach. A keď mi takto pozerá do očí a sála z neho ten pokoj, rozvážnosť akoby každé jedno slovo dopredu plánoval. Akoby išlo o niečo viac ako len o sex na jednu noc.
„ Viem, že sa nepoznáme dlho, a že to možno nevýjde, ale prosím ťa skús mi dôverovať. Nič nechcem viac ako mať teba tam kde chcem. Tam.“ Dvihne ruku a ja cez tmavú miestnosť osvetlenú len jemnou lampou uvidím kožené kreslo. Nie obyčajné, je na ňom mnoho pút, je zvláštne tvarované. Je iné, akoby…
„Panebože,“ vydýchnem so strachom v hlase. V momente zo mňa vyprchá každá kvapka alkoholu.
„Viem, áno, možno sa bojíš, ale ver mi, že sa nemáš čoho, odovzdaj sa mi, ja sa o teba postarám a budem na teba dávať pozor, ako to neurobil ešte nikto v živote.“
Otočím sa späť, v jeho očiach je neskutočná túžba. Až mučivá túžba.
Na prázdno prehltnem,“ chceš.. ma …spútať?“ slová mi viaznu v hrdle.
Rozvážne kývne hlavou. Snaží sa tváriť vyrovnane, ale ja vidím, že vášeň ním lomcuje a pri predstave, že ma plieska po zadku sa teší ako malý chlapec zmrzline. Zahryznem si do pery, silno zatlačím zuby a snažím sa zahnať strach.
„Keď som ťa videl v bare, presne som vedel, že si to dievča, ktoré dokáže poslúchať.“
Idem namietať, ale umlčí ma.
„Myslíš si, že si dominantná, ale sama dobre vieš, že len potrebuješ niekoho, kto si ťa dokáže spútať, niekoho komu sa môžeš odovzdať úplne. Bojíš sa veriť ľudom kvôli tvojmu bývalému.“
Pri spomienke na neho mi zovrie žalúdok. Veriť chlapovi je nemožné, toľko kráť ma oklamal, že niekomu plne dôverovať  je za hranicami mojich možností.
„Prosím ťa, dnes nič nerieš, nerozmýšľaj, len sa tomu poddaj, odovzdaj sa mi.“
Približuje sa ku mne a hoci moje srdce búcha ako o život, mieša sa vo mne strach, hrôza, túžba, vášeň. Vášeň. Túžba. Áno. Oči sa zatvárajú, hlavu zakláňam dozadu, aby sa ma mohol nabažiť. Aby si ma mohol zobrať.
„Dobré dievčatko,  dnes budeš len moja,“ šepká mi do ucha.
Snažím sa uvoľniť, snažím sa nebojovať  s rozumom. Cítim však, že som nervózna, napätie vo mne je neúnosné.
„Hej, hej, pozri sa mňa. Pozri sa mi do očí.“ Rukou mi otočí tvár a prinúti ma urobiť presne to čo mi povedal.
„Ja, neviem, asi to… ja proste nemôžem,“ blabocem medzi zúrivými údermi vlastného srdca.
„Dobre, hlavne pokoj, neboj sa rozumieš? Nemáš sa čoho báť, nebudem robiť nič čo sama nebudeš chcieť.“
Hovorí pomaly, dáva dôraz na každé slovo. Verím mu. Poznám toho chlapa niekoľko hodín a hovorí tak otvorene a úprimne, že mám pocit, že mu dokážem dôverovať. Pevne si ma pritlačí k sebe a objíme ma. „Máš pravdu, ja som to skúsil príliš skoro, nie si na to pripravená,“ drží ma v náručí a jemne mi hladí vlasy.
„Chcem tu zostať,“ šepnem.
„Chcem, aby si zostala.“
Obaja sa usmejeme, pobozká ma na pery, prsty si prepletie cez moje a vedie ma do spálne. Zatlačí do tmavých dverí a vstupujem do väčšej miestnosti. Je veľmi vkuse bielo čierno kombinovaná. Veľká biela posteľ s tmavými obliečkami pôsobí elegantne. Čierne záclony sa jemne hýbu od prúdiaceho letného vzduchu z okna. Pustí mi ruku, prejde k posteli a na nočnom stolíku zapne lampu. Krásna. Na klobúčiku sú povyrezávané indické slony a svetlo vo vnútri, odráža ich siluety na steny izby. Vo vnútri sa mi rozľahne pokoj, izba príjemne vonia po vanilke a škorici.
Kráča späť ku mne a z jeho pohľadu mám opäť chuť milovať sa. Myšlienky o kožených bičoch zo mňa dávno opadli. Pevne ma chytí, surovo pobozká.
„Fajn, dnes večer putá a biče necháme tak, ale to neznamená, že ťa nemôžem poriadne pojebať.“
Vzdychnem. Usmeje sa.
„Vedel som, že to v sebe máš. Aj keď ťa nemôžem spútať a vyplieskať, užijem si s tebou.“
Po jeho slovách vo mne nie je strach. Len túžba. Tajomstvo neobjaveného. Privriem oči, ale v tom momente ma poštipne a v jeho očiach vidím panovačnosť. Dnes bude rozkazovať on a ja budem musieť robiť čo chce.
„Pozeraj sa na mňa, rozumieš? Nebudeš zatvárať oči, kým ti nepoviem.“
Prikývnem. Každé jeho slovo vo mne prechádza ako malý elektrický prúd. Začne v ušiach, keď započujem rozkaz, prenikne do mozgu, keď si uvedomím význam jeho slov a potom sa rozletí a vrazí neuveriteľnou silou do každej mojej končatiny. Z vnútra ma to trhá na kúsočky.
„Dobre, teraz ťa vyzlečiem. Otoč sa.“
Počúvnem ho a otočím sa mu chrbtom ako chce. Cítim ako mi rozopína šaty, o chvíľku dopadnú na zem. Horúcimi dlaňami mi prechádza po chrbte a krásne ma upokojí. Prstami prechádza po chrbtici dole k zadku, jemne ma plesne a aj keď na neho nepozerám viem, že sa usmial. Ja pri ďalšom údere prudko vydýchnem. Pri treťom údere cítim niečo viac. Jeho ruka pri dopade na môj zadok spôsobuje bolesť, ktorá sa mení… mení na číru rozkoš. Pulzuje v mojom tele ako elektrina. Je to iné, nové, nepoznám to, ale hrám ďalej. Moje vzdychy sa zrýchľujú presne tak ako jeho ruky.
„Prosím..“
„O čo prosíš? Povedz moja, čo by si chcela?“
„Zober si ma už, pomiluj ma.“
„Nie, ešte nie,“ týra ma ďalej.
Prstami vojde medzi moje polovičky, bruškami ma dráždi cez čierne čipkované nohavičky. Prechádza spredu dozadu, jemne podlomím kolená a pritlačím sa o jeho ruku. Opäť ma silno štipne.
„Niečo som ti povedal! Budeš robiť len to čo ti poviem, kľudne stoj, nehýb sa.“
Zatnem každý sval vo svojom tele a snažím sa koncentrovať a robiť presne čo mi hovorí, ale túžba vo mne je neznesiteľná. Tupá bolesť medzi nohami, šialene vlhnem. Jemne oddelí vrstvu látky od mojej najvlhšej časti tela a prst vsunie do vnútra. Otvorím ústam, slastne vzdychnem a pocit naplnenia je po takom čase krásny. Hrá sa so mnou, hladí ma, dráždi, štípe. V mojej hlave si stále opakujem slová, aby som sa udržala, aby som vydržala stáť. Strhne ma a hodí na posteľ.
„Roztiahni nohy.. ešte, tak to je dobre.“
Poslušne robím, všetko ako chce. Vyzlečie zo seba košeľu, rozopne si opasok a dá dole gate. V šere izby, na ktoré si zvykli moje oči, vidím aký je vzrušený. Chcem sa ho dotknúť.
„Poď sem,“ poviem tichšie.
„Za toto by si dostala bičom, rozkazovať mi nemôžeš, ale momentálne som tak nadržaný, že sa na to vykašlem.“
Pristúpi ku mne, vtlačí svoje telo medzi moje stehná a ja ho pocítim v sebe. Rukami siahnem po vankúši, do ktorého zaborím prsty a snažím sa držať v kľude. Môj dych sa zrýchľuje, vzdychy sú hlasnejšie.
„Nie, ešte nie, ešte sa neurob.“
Prosím?! Sranduje? Ako sa nemám urobiť, keď som úplne mokrá a vášeň pohltila každý kúsok môjho tela?
Zatnem zuby, pevne pritlačím viečka a snažím sa vydržať. Neprestáva, dokonca začne do mňa vnikať silnejšie, tvrdšie. Vydám zo seba vzlyk. Nie, ja už nevydržím.
„Vydrž.“
Snažím sa nasať čo najviac vzduchu do svojich pľúc, aby som sa ešte na chvíľu upokojila, ale nedá sa to.
Keď na mne vidí, že som už v koncoch zrýchli ešte viac.
„Dievčatko, teraz sa urob, urob sa pre mňa.“
Jeho slová sú balzam na moje krásne trápenie. Pevne sa chytím postele a pri poslednom náraze zo seba vydám všetko čo vo mne burácalo tak dlho. Taký intenzívny orgazmus som ešte nikdy nemala. On ticho zavzdychá tiež a ja už poznám pocit spoločného uspokojenia. Unavený padne vedľa mňa a ani jeden z nás nie je schopný rozprávať. Po chvíľke sa ozve.
„Bola si skvelá, ani si neuvedomuješ, ako ma vzrušuje to, ako reaguješ na moje rozkazy.“
Zvláštne ako ma dokážu poštekliť v bruchu tieto vety.
„Moje poslušné dievčatko,“ dá mi pusu na líce a privinie si ma k sebe.
Aj keď ma zajtra zadok bude asi trochu bolieť, stálo to zato. „Dobrú noc.“

Konečne sloboda

20.06.2017

Nočné mesto ožilo ruchom mladých ľudí, ktorí sa prišli zabaviť a zložiť z pliec staré problémy. Medzi blízkymi skupinami sa podávalo šampanské a pri pozornom počúvaní sa dali zachytiť viac »

Johny a ja

20.06.2017

Zobudil som sa na ostré ranné lúče, ktoré mi pálili priamo do tváre. Ako som ja neznášal leto a teplo. Človek sa potí ako prasa, všetko smrdí akousi zatuchnutou hnilobou a človek sa z toho viac »

Čierna čistota

04.12.2016

Ako námesačný piješ vodu v úradných lyžičkách, Čakajúc, že zmenia sa v mlieko materské. No tok mlieka po uliciach steká s našimi stonmi. Preto nauč sa chodiť po tých istých uliciach, viac »

Galandia

Galandiu stále neopravujú, pribúdajú len posudky

29.06.2017 07:00

Oprava rok a pol "mŕtveho" Termál centra Galandia je stále v nedohľadne, hoci to ešte nedávno vyzeralo inak.

donald trump, trump,

Trump flirtoval s novinárkou, prerušil aj rozhovor s írskym premiérom

28.06.2017 20:43

Americký prezident Donald Trump skladal v stredu v Oválnej pracovni Bieleho domu komplimenty írskej novinárke.

Súdna rada

Traja vážni kandidáti na post šéfa Súdnej rady

28.06.2017 20:00

Zastupujúci predseda Súdnej rady prekvapil. Voľbu nového predsedu vyhlásil už o dva týždne, pôvodne sa uvažovalo o septembrovom termíne.

Tomáš Drucker, ministerstvo zdravotníctva

Najväčšia nemocnica na Slovensku sa rozdelí

28.06.2017 19:42

Pred dvanástimi rokmi nemocnice spájali, dnes idú robiť opak.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 27
Celková čítanosť: 34146x
Priemerná čítanosť článkov: 1265x

Autor blogu

Kategórie