Založ si blog

Beh žitným polom

Verím…Želám si… Osmeľujem sa dúfať.
Šteklia ma, ale to nevadí. Ja bežím ďalej, lebo chcem. Musím, lebo ma naháňa. Klasy. Všade klasy. Žltá nekonečná lúka. Nekonečná? Nie. Ona má svoj koniec. Tam, pri tej priepasti. Kým som od nej ďaleko, mám úsmev na perách. Klasy mi pripomínajú môj bezstarostný život, babkine koláče, moje huňaté hračky.
Občas mám pocit, že nevládzem bežať ďalej, ale viem, že On ma stále bude naháňať. Bolesť v mojich nohách je menšia ako strach z priepasti, z pádu. Hovorí sa, že tam dole sú ľudia prikovaní ku kolotoču a točia sa stále dokola. Ja by som však chcela na poli behať stále. Cítiť tú slobodu na pokožke. Počula som od neho, že ak sa tam raz dostanem budem bohatá a šťastná. Môžem mu ale veriť? Mám sa nechať chytiť? Nie je to len fraška? A dá sa vôbec porovnávať sloboda a bohatstvo? Nie, neverím.
Zastavím sa na chvíľočku. Podídem k priepasti a nazriem dole. Lucifer má na konci dlhej palice zožmolené papiere. A ľudia? Otroci? Utekajú za nimi ozlomkrky. „Prečo?“ vykríknem do tmy. Môj hlas sa triešti, naráža do stien priepasti. Vykríknem najhlasnejšie ako dokážem: „Tak prečo?“ ale nik mi neodpovedá. Behajú stále dokola s kravatami na krku. S obojkami na krku. Nevšímajú si ani mňa, ani to, čo sa deje okolo nich. Odmalička som vedela, že dospelí ma naučia. Lebo oni vedia viac ako ja. Vedia vôbec? Alebo majú len viac skúseností o nevedení?  A teraz, keď sa na nich dívam ako poslušne behajú a kvákajú čo majú rozkázané, myslia to, čo si myslieť musia, mám strach, že ma naučia niečo, čo vedieť nechcem. Tak toto je tá dospelosť?
Zrazu sa rýchlo rozbehne a chce ma sotiť dole, ale ja sa uhnem. Mala som na mále. Mohla som byť tam dole ako ostatní. Byť otrok. Mať na tvári nalepený papier úsmevu a s pádom do priepasti sa pridať k tým všetkým. Ale to, že som tento krát utiekla, neznamená, že sa tam nedostanem. Pretože On beží stále. A raz bude utekať rýchlejšie ako ja. Pádom do hlbiny sa aj ja stanem jednou z nich, jednou z vás. Aj ja budem dospelý otrok svojej práce. Ale kým som dieťa, nechajte ma voľne behať. A keď budem blízko priepasti…
Verím… želám si…Osmeľujem sa dúfať, že ma niekto stiahne späť na žitné pole. Nuž uvedomujem si, že život ma bude naháňať ďalej.

Konečne sloboda

20.06.2017

Nočné mesto ožilo ruchom mladých ľudí, ktorí sa prišli zabaviť a zložiť z pliec staré problémy. Medzi blízkymi skupinami sa podávalo šampanské a pri pozornom počúvaní sa dali zachytiť viac »

Johny a ja

20.06.2017

Zobudil som sa na ostré ranné lúče, ktoré mi pálili priamo do tváre. Ako som ja neznášal leto a teplo. Človek sa potí ako prasa, všetko smrdí akousi zatuchnutou hnilobou a človek sa z toho viac »

Čierna čistota

04.12.2016

Ako námesačný piješ vodu v úradných lyžičkách, Čakajúc, že zmenia sa v mlieko materské. No tok mlieka po uliciach steká s našimi stonmi. Preto nauč sa chodiť po tých istých uliciach, viac »

nemocnica sv. Michala, nemocnica,

Nemocnica sv. Michala obstarávala v rozpore so zákonom, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu

22.08.2017 09:10

Nemocnica sv. Michala nepostupovala podľa ÚVO pri obstarávaní svojho vybavenia v súlade so zákonom, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu.

zmluva, pôžička

Spotrebné úvery sú drahé a na ľudí čakajú nástrahy

22.08.2017 09:00

Kúpiť si auto, práčku či televízor na spotrebný úver je stále drahý špás. Priemerné úroky síce za posledných osem rokov klesli z 15 na necelých 10 percent.

SAFRICA-ENVIRONMENT/

Štyroch Juhoafričanov zatkli za kanibalizmus

22.08.2017 08:45

Polícia v Juhoafrickej republike zatkla štyroch mužov podozrivých z kanibalizmu. Jeden z nich policajtom ukázal časti ľudskej nohy a ruky.

Taliansko, zemetrasenie, ischia,

Pri zemetrasení na talianskej Ischii zahynuli najmenej dvaja ľudia

22.08.2017 08:14

Zemetrasenie s magnitúdou 4,0, ktoré zasiahlo taliansky ostrov Ischia si vyžiadalo najmenej dva životy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 27
Celková čítanosť: 35548x
Priemerná čítanosť článkov: 1317x

Autor blogu

Kategórie